V predchádzajúcich častiach sme hovorili o praktických základoch pre rozhovory s deťmi o AI, o hraniciach a rozlišovaní. Táto časť bude trochu odlišná: opisuje stav, keď deti (a niekedy, žiaľ, aj dospelí) prestávajú premýšľať a zvykli si vynechávať myslenie – lebo hotová odpoveď cez AI je vždy poruke. Tento syndróm sa populárne a metaforicky označuje ako „brain rot“ (hniloba mozgu).
Kreativita kedysi a dnes
Stalo sa, že rodičia obdivovali šikovnosť a kreativitu svojho dieťaťa, no neskôr zistili, že im celé roky klamalo, podvádzalo v škole a všetko mu to „nejako prešlo“. Keď sa klamstvo zametie pod koberec bez priznania a nápravy, zanechá to stopu: dieťa sa naučí, že charakter nie je dôležitý, dôležité je vyvolať dojem a všetko sa „prepečie”. Takáto kreativita pred Bohom neobstojí. Písmo nás vedie k pravde, učí nás žiť v pravde, vyznávať vinu a odpúšťať (1J 1,6-9).
Dnes je to žiaľ horšie: AI vie vyrobiť text, projekt, obrázok, a dokonca dobrú výhovorku za pár sekúnd. Ak však chýba svedomie a zodpovednosť, z „AI tvorivosti“ sa stáva cynické zamieňanie pravdy za klamstvo, školské podvody vo veľkom, ponižovanie spolužiakov „pre zábavu“ alebo v extrémnych prípadoch pravidelné generovanie nahých fotiek medzi tínedžermi. To už nie je tvorivosť. Je to perverzia tvorivosti – energia stvorená na budovanie sa otočí na rozklad.
Hlavný cieľ AI
Mnohé komerčné digitálne služby – najmä tie založené na AI – nie sú primárne navrhnuté na bezpečné používanie, ale na maximalizáciu používania a výkonu – bez ohľadu na následky. Rodičovské zámky a overovania veku pomáhajú, no samy osebe nestačia – šikovné dieťa ich často obíde. Výsledkom je prostredie, ktoré človeka tlačí k pohodliu a okamžitým riešeniam: bez námahy, bez bolesti, bez učenia. Lenže ľudská mentálna námaha je priamo zodpovedná za vývoj kognitívnych schopností a aj za schopnosť sústrediť sa. Bez primeranej námahy sa kritické myslenie rozvíja spomaleným tempom, slabne výdrž, pozornosť a aj pamäť. Samotný talent nenahradí tréning myslenia.
„Učenie“ pod tlakom skratiek
Znie to ako vtip, ale je to typický znak dnešnej doby: Štvrták na ZŠ povie učiteľke: „Načo sa budem učiť čítať a písať, keď AI bude čítať aj písať za mňa?“ Ak dieťa prijme túto logiku, nezastaví sa pri čítaní a písaní. Prenesie ju na všetko: „Načo rozmýšľať, keď to AI za mňa urobí?“ „Načo si pamätať, keď mi to AI vyhľadá?“ „Načo sa trápiť? AI to vyrieši!“
A potom sa stane to, čo dnes vidia pedagógovia: niektoré deti sa snažia, ale nevedia odvodiť jednoduchý záver, nevedia udržať myšlienku, nevedia vysvetliť „prečo“. Nejde len o obdobie puberty. Ide o trend pozorovaný učiteľmi už na prvom stupni ZŠ a deje sa to aj na vysokých školách. AI nie je jediná príčina, no pri jej nesprávnom používaní môže tento trend výrazne zrýchliť.
A napokon sú situácie, keď sa „hniloba mozgu” prejaví ešte výraznejšie: človek prestáva komunikovať, stráca záujem o vzťahy, budúcnosť a povinnosti, zanedbáva sa a zároveň sa snaží „nebyť vidno“. Bezbrehé používanie AI tento útlm často prehlbuje. Ak sa k tomu pridá dlhodobá neprítomnosť rodičov, aj z objektívnych dôvodov (práca, vyťaženosť, služba), problémy len narastajú. Tu nepomôže moralizovanie. Treba konať a zapojiť zodpovedných dospelých, školu a odbornú pomoc. Požiadať o pomoc nie je zlyhanie, skôr krok nádeje. Tento seriál ju ale nenahrádza – chce len pomôcť rozpoznať, kedy je čas zasiahnuť.