Nová uniformita
Môj známy, vysokoškolský učiteľ, zadal študentom programátorskú úlohu. Na jeho prekvapenie, všetci si pomohli umelou inteligenciou. Odovzdané kódy mali rovnakú štruktúru, chyby, ba miestami aj komentáre.
Na inom seminári mali na papier napísať, prečo si predmet vybrali a čo od neho očakávajú. Nevedeli ani začať, preto úlohu mohli dokončiť doma. Pri spoločnom čítaní sa však odpovede takmer doslovne opakovali. Vysvetlenie? AI. Bez jej návrhu nevedeli sformulovať prvú vetu ani vlastné stanovisko.
To už nie je iba pohodlnosť. Vzniká nová uniformita a podriadenosť. Človek si myslí, že má vlastný názor, hoci iba prevzal uhladenú odpoveď od “inteligentného” stroja.
Výsledok bez námahy
Ak za človeka zdvihne činku stroj, svaly mu nezosilnejú. Podobne, ak AI vyrieši sto príkladov a napíše desať úvah, neposilní tým myslenie študenta. Školský prospech môže vyzerať výborne, zatiaľ čo schopnosť samostatne uvažovať slabne.
Výskumy naznačujú, že časté používanie AI môže znižovať zapojenie mozgu do premýšľania. Dlhodobé dôsledky sa ešte skúmajú, ale vzbudzujú veľké obavy.
Učenie zahŕňa neistotu, námahu aj frustráciu. Dieťa vtedy hľadá slová, skúša nesprávny postup, vracia sa na začiatok a napokon pochopí nielen odpoveď, ale aj cestu k nej. Myslenie musí niekedy bolieť, aby prinieslo trvalé ovocie. Bezhraničné používanie AI sa podobá ťahaniu rastlinky za stonku, aby rástla rýchlejšie – ale poškodíme jej korene.
UNESCO odporúča hranicu 13 rokov pre samostatnejšie používanie generatívnej AI v škole. Tak ako chránime spánok, pohyb a stravu detí, mali by sme chrániť aj čas, keď ich mozog pracuje sám.
Čo AI nepozná
V jednom tíme IT firmy mala stážistka pripravovať zápisnice z online porád. Prepis zverila AI, ale tá vynechala dôležité detaily: kto súhlasil iba predbežne, čo podliehalo ďalšiemu rozhodnutiu a ktoré varovanie zaznelo nepriamo. Zápisnice pôsobili profesionálne, ale firemnému projektu spôsobil tento prístup vážne finančné škody. Ani po upozornení nezmenila prístup. Text iba nechala spracovať viacerými AI nástrojmi. Nápadné chyby sa zmenšili, podstata – chybný prístup – zostal. AI nepoznala históriu tímu, vzťahy, technické súvislosti ani význam opatrne vyslovených viet. A tá stážistka – ktorá sa tam po čase zamestnala – nepoznala prostredie natoľko, aby chyby po AI odhalila.
AI nenahradí skúsenosti a porozumenie človeka. Avšak kto nerozumie problému, nedokáže spoľahlivo posúdiť ani riešenie, ktoré AI ponúka.
Tréner, nie náhradník
Keď AI stroj s názvom AlphaGo v roku 2016 porazil majstra sveta v hre Go Lee Sedola, nebol to koniec ľudskej tvorivosti v tejto hre. Lee vo štvrtej partii zahral nečakaný 78. ťah a zvíťazil. AI neskôr pomohla špičkovým hráčom Go a iných hier objavovať nové stratégie. Pomohla však ľuďom, ktorí predtým roky trénovali vlastnú myseľ. Začiatočník sa majstrom nestane kopírovaním ťahov stroja.
Rodičia nemusia deťom ponúknuť AI pri každej úlohe. Hodnotnejšie a užitočnejšie je dovoliť im zápasiť, hľadať, mýliť sa, opravovať sa a napokon pochopiť. AI im môže pomôcť dôjsť ďalej – najprv si však musia vybudovať myseľ, ktorá dokáže obstáť aj bez nej.
Človek je Božím obrazom, nie súperom algoritmov. Boh nás volá milovať Ho „celou svojou mysľou“ (Mt 22,37). Schopnosť premýšľať nie je iba užitočným nástrojom na dosahovanie lepších výsledkov. Je to dar, ktorý nám Boh zveril – a za spôsob, akým ho rozvíjame alebo zanedbávame, nesieme zodpovednosť.